Zamysleli ste sa niekedy nad tým čo vám dala vaša minulosť a čo vy teraz dávate svojím deťom? Istotne väčšinu z vás teraz napadne spomienka na rodičov ako vám povedali. Že najneskôr do vašich 25 narodenín chcú mať vnúčence alebo 18 a von do vlastného. V lepšom prípade ste zdelili dom po babičke a vaša najväčšia starosť bola či vymeníte okná a prestierkujete izby. Pretože strecha je skoro nová. 
Môže sa zdať že na prvý pohľad že vy a dnešná mladá generácia nemáte nič spoločné. No ak sa nad tým poriadne zamyslíte. Tak kedysi ste museli poslúchať štátne autority a len ticho dúfať že vedia čo robia. A dnes mladý ľudia musia iba držať hubu a krok pretože vyjadriť sa proti tomu čo je dnes „in“ je sociálna samovražda. Tak schválne, skontrolujte si sociálne profily kamarátov a sami uvidíte či ešte môžete slobodne vyjadriť čo si myslíte bez toho aby ste riskovali že vami budú opovrhovať a nazývať vás ovcou a podobne. Nič sa totiž nezmenilo. Zmenili sa iba divadelné kulisy ale nie režisér a scenár. Asi sa pýtate ako je to možne? No, vo svojej podstate je to celkom jednoduché a dokonca to nič nestojí. Stačí totiž aby každý jeden človek uveril že práve on je ten jedinečný čo si zaslúži niečo viac ako ten druhý.
Zmenilo sa totiž myslenie ľudí a chýba sebakritické myslenie. A práve tento spôsob myslenie dovoľoval ľudom v minulosti nahliadať na veci tak ako sa mali v skutočnosti a nie ako sa ich snažil niekto prezentovať pretože mu to práve vyhovuje. Preto je paradox kam až to celé dospelo. Množstvo mladých ľudí na ulici nadáva na to o čom ani len netuší, len preto že čítali na internete že na to ostatný nadávajú. Znakom zdravého spôsobu myslenia je nepochybne aj kritika. Tá nám dáva na stôl aj to čo zdanlivo nechceme vidieť ale nakoniec je to niečo čo nám dopomohlo sa správne rozhodnúť. Málokto dnes chce počuť že pravda je iba jedna. Radšej si bude nahovárať že opakované klamstvo je pravdou. Niežeby tomu skutočne ľudia verili, no je to jednoduchšie ako by sa mali stále pýtať. A je to skutočne tak?