Plameniak je veľký farebný vták žijúci v Južnej Amerike aj v Afrike. Plameniak žije aj v teplejších oblastiach južnej Európy a západnej Ázie.
Plameniaky sú veľmi spoločenské vtáky. Žijú v kolóniách, v ktorých môžu byť až tisíce jedincov. Predpokladá sa, že tieto veľké kolónie slúžia plameniakom na tri účely: vyhnúť sa predátorom, maximalizovať príjem potravy a efektívnejšie využívať vzácne vhodné miesta hniezdenia. Kŕmi sa rybami v pokojných riekach a jazerách. Je to všežravec, okrem rýb konzumuje aj hmyz, riasy a iné rastliny. Dožíva sa zvyčajne 30 rokov, hoci nie je výnimočné, aby dosiahol vek aj 50 rokov. Sú zdatní letci.
Väčšina druhov plameniakov je ružová alebo oranžová, niektoré však môžu byť biele, čierne alebo dokonca modré. Farba jeho peria je spôsobená typom rias a kreviet, ktoré plameniak pojedá. Dobre živený jedinec má jasne ružovú až červenú farbu, takýto viac priťahuje samičky. Biele a bledé sú podvyživené a nezdravé. Plameniak má zvláštny spánok. Spí vlastne iba jeho polovica, pri čom stojí na jednej nohe. Polovica so stojacou nohou je aktívna, polovica so zdvihnutou nohou spí. Potom strany vymení.
Plameniaky používajú svoje veľké, zvláštne tvarované zobáky na vyberanie kreviet z vody. Ústa plameniaka sú pokryté malými chlpmi nazývanými lamely, ktoré pomáhajú pri filtrácii vody. Má tiež hrubý jazyk, ktorý používa na to, aby mu pomohol odfiltrovať potraviny z vody.
Hoci plameniaky len hniezdia raz ročne, rozmnožujú sa v ktoromkoľvek ročnom období. Plameniak dosahuje sexuálnu zrelosť vo veku 3 až 6 rokov. Svoje hniezda si stavajú z bahna, kameňov a peria a robia tak asi 6 týždňov predtým, ako nakladú vajcia. Zvyknú klásť len jedno vajce, ktoré sa po 30 dňoch vyliahne. O mláďa sa starajú samica aj samec spoločne.
Plameniaky majú vo voľnej prírode pomerne málo predátorov, ale závisí to od oblasti, v ktorej žijú. Ľudia, divokí psi a krokodíly sú hlavnými nepriateľmi plameniakov, spolu s orlami, ktoré sa živia vajíčkami a zraniteľnými mláďatami.